Pussy Riot a reklamný mág

Autor: Martina Lašovská | 21.8.2012 o 21:18 | (upravené 21.8.2012 o 23:23) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  625x

Moja reakcia na včerajší blog Rada Ondřejíčka o marketingových stratégiach hnutia Pussy Riot. V prvom rade si autor zamieňa aktivity Pussy Riot s aktivitami skupiny Vojna a používa jej štyri roky staré výstúpenie, v ktorom dve členky skupiny Pussy Riot verejne súložili v múzeu, na hodnotenie kreativity a stratégie pri presadzovaní ich politických posolstiev. Či už z lenivosti alebo zámerne je tu zľahčovaná úloha žien pri politickom proteste, čo môže naznačovať šovinistický rozmer myslenia.

 

Popri mnohých článkoch a názoroch na dianie okolo súdneho procesu s Pussy Riot sa mi do rúk dostal blog Rada Ondřejíčka s názvom "Krátko o Pussy marketingu", na ktorý mi nedá nereagovať.

 

V prvom rade si autor zamieňa aktivity Pussy Riot s aktivitami skupiny Vojna a používa jej štyri roky staré výstúpenie, v ktorom dve členky skupiny Pussy Riot verejne súložili v múzeu, na hodnotenie kreativity a stratégie pri presadzovaní ich politických posolstiev. Či už z lenivosti alebo zámerne je tu zľahčovaná úloha žien pri politickom proteste, čo môže naznačovať šovinistický rozmer myslenia.

 

Rado Ondřejíček sa na aktivity Pussy Riot pozerá a hodnotí ich z hľadiska reklamného marketingu, v ktorom sám profesionálne pôsobí. Fajn. Aj takýto pohľad je možný, ak sa pritom orientujeme v potrebách cieľovej skupiny, v tomto prípade zastúpenou veľkou časťou ruského obyvateľstva a taktiež poznáme kultúrny a spoločenský kontext krajiny. Ako sám autor uvádza v Rusku nikdy nebol, ani sa mu nežiada tam cestovať a vo svojom texte sa neodvoláva na žiadne zdroje, takže jeho názory na marketingové riešenia pre komunikáciu politických posolstiev môžeme pokojne považovať za nepodložené. V blogu sa píše, že aktivistky nepochopili svoju cieľovú skupinu. Z prieskumov médií však vyplynulo, že aj veľká časť samotných veriacich v mene ktorých sa celý proces niesol, považujú konečný rozsudok za prehnaný a sú toho názoru, že cirkev sa v záležitosti podliehajúcej ruskej jurisdikcii angažovala nad rámec svojích právomocí.

 

Autor ďalej píše, že podľa neho bolo vystúpenie Pussy Riot síce odvážne, ale inak že bolo prvoplánovo nepremyslené, naivné, vulgárne a nekreatívne. Dúfam, že sa zhodneme, že oveľa horšie vulgarizmy sa na nás denne valia z televízie. Tie sú však tolerované z jedoduchých príčin že prinášajú sledovanosť, sledovanosť prináša reklamu a reklama zas peniaze. Otázkou samozrejme je, či považujeme za vulgárne a hodné verejného pranierovania vystúpenie Pussy Riotu v kostole, alebo taký program "Farma" a jemu podobné. Čo sa týka nedostatku prípravy a plánovania, naopak si myslím, že Pussy Riot to mali premyslené perfektne. V prípade, že významný predstaviteľ cirkvi otvorene vyzýva veriacich, aby v nastávajúcich voľbách dali hlas Putinovi, chrám Krista Spasiteľa, svätostánok Stalinom zrušený a dnes opäť obnovený, sa núka ako ideálny priestor na upútanie verejnosti a vyjadrenie opačného názoru. V nasledujúcom argumente si autor  protirečí v tvrdení, že Pussy Riot "nechápu myslenie vlastných klientov", más Rusov, ktorí jediní môžu niečo zmeniť, a že každý Jožko Mak by vymyslel škandalózne vystúpenie v kostole. Ak je obyčajný Jožko Mak tým, ktorým chceli Pussy Riot zatriasť, zvolili si presne takú stratégiu ktorej Jožko rozumie. O plyšových medvedíkoch padajúcich z lietadla v Bielorusku, akciou zorganizovanou zamestnancami švédskej reklamnej agentúry, som čítala v nejakej správe. Ak pán Ondřejíček uvádza tento príklad ako spôsob ako to robiť "naozaj kreatívne a so zmyslom pre realitu", možno ho tiež bude zajímať, že to lietadlo mohlo byť pokojne zostrelené a že študent žurnalistiky, ktorý uverejnil fotografiu z tejto akcie na svojej stránke, ako aj realitný maklér, ktorý ponúkol aktivistom byt sú obvinení z napomáhania narušovateľom a hraníc a môžu byť odsúdení až na sedem rokov väzenia. Asi toľko k argumentu, že keby Pussy Riot zvolili kreatívnejšiu metódu mohli teraz pokojne sedieť doma.

 

Kreatívne, či nekreatívne isté je, že reakcia na vystúpenie aktivistiek z Pussy Riot vyvolala celosvetový rozruch a v očiach demokratickej verejnosti sa Rusko vrátilo o 20 rokov späť, do éry v ktorej za vyjadrenie názoru, nech už je to v akejkoľvek podobe, posielajú na roky do basy a navrhujú odobrať deti, aby z nich náhodou tiež nevyrástli podobné živly. Autor kritizuje Pussy Riot, že nepochopili svojho klienta, pretože mu predstavili svet svojimi očami. Toto tvrdenie automaticky vyvracia argument, že ich vystúpenie nie je umením, keďže defíniciou umenia je práve realita videná očami umelca. Taktiež si dovolím tvrdiť, a dúfam, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že umenie nie je marketingový produkt.

 

A už keď opäť spomíname marketing a reklamu autorov názor, že keby to pomohlo ich marketingovej stratégii, reklamné agentúry by otvorene ukazovali sexuálne akty, je úplne smiešny. Dovolím si tvrdiť, že je to práve naopak. Sex predáva, na sex sa nepriamo odvoláva veľká časť reklám a keby im to prešlo, reklamné agentúry by ukazovali sexuálne akty o stošesť. Ako už zosnulý americký komik Bill Hicks v jednej zo svojich rutín opísal, ideálna reklama by vyzerala asi takto "Vidíme tvár ženy - krásna. Kamera odjazdí - nahý prsník. Kamera odjazdí, žena je úplne nahá... s rozkročenými nohami. Dva prsty presne tam. A cez to nápis 'Pite Colu'".  A kým pán Ondřejíček odsudzuje predchádzajúce vystúpenie, pri ktorom súložili v múzeu aj niektoré členky Pussy Riot, je nutné poznamenať, že táto, ani ďalšia akcia pri ktorej sa na budove KGB objavil obrovský penis nevyvolali takú nenávisť ako minútová pesnička troch žien proti konkrétnej osobe v kostole. Týmto chcem autorovi odkázať, že nesúhlasím s jeho názorom o tom, že aktivistky z Pussy Riot nerozumejú tomu čo robia a tiež naopak tvrdím, že ak už ich vystúpenie máme hodnotiť ako marketingový ťah, tak to zvládli na jednotku.

 

Práve som dočítala výbornú knihu/rozhovor s bývalou slovenskou žurnalistkou Agnešou Kalinovou, ktorá prežila prenasledovanie židovského obyvateľstva za Slovenského štátu, ako aj systematické ničenie ľudí normalizačnými praktikami bývalého režimu. V rámci reflexie a možnej súvislosti s dneškom mi v pamäti utkvela reakcia Milana Šimečku na rok 1989: "V tom rozhovore ma Milan prekvapil, keď poznamenal, že mu je trocha ľúto za tým skončeným obdobím, lebo s ním sa asi skončí aj solidarita, súzvuk slušných ľudí ponad názorové a ideologické bariéry. Ani netrvalo dlho a dala som mu za pravdu".

 

Keby štáty, ktoré v minulosti pomáhali emigrantom a disidentom z Československa a z ďaľších krajín bývaleho východného bloku nepodporovali šírenie informácii a názorov, neobhajovali slobodu slova a právo vyjadriť svoj názor bez strachu z perzekúcie a zaujali by rovnaký postoj ako autor blogu že Rusko je Rusko a že je rád, že sa ho to netýka, tak tu možno máme totalitu ešte aj dnes. Alebo ako povedal rozpráveč v Bondarčukovej adaptácii Vojny a mieru "Všetko potrebné k tomu, aby zlo víťazilo je, aby dobrí ľudia nerobili nič".

 

Je tiež iróniou, že článok pána Ondřejíčka vyšiel práve v dňoch, v ktorých si pripomíname vpád 'bratských' vojsk na územie bývalého Československa. Na Facebooku sa objavuje fotka Laca Bielika s odhalenou hruďou stojacím pred ruským tankom. Aj jeho čin by autor blogu kritizoval ako naivný a nepremyslený? Bolo sebaupálenie Jána Palacha fanatické a odsúdené na neúspech, ako to autor tvrdí o prípadoch kamikaze, alebo si ho dnes pripomíname ako martýra bývalého režimu? Dnes si taktiež pripomíname všetkých tých, ktorí sa nebáli riskovať životy svoje a svojich blízkych a ich snahu o slobodné vyjadrenie svojich názorov. Aj vďaka nim tu dnes vôbec môžeme debatovať o marketingovej stratégii Pussy Riot, či cestovať ako turisti, trebárs aj do Ruska.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?